Slovenské vysoké školy, ako to vlastne s nimi je?

Autor: Dušan Meško | 3.3.2012 o 19:38 | Karma článku: 9,55 | Prečítané:  2760x

Často počúvame aj z vysokých miest, aj od predstaviteľov univerzít samotných, aj od starostov malých mestečiek kde sídlia veľké školy (alebo nie?), že všetky slovenské vysoké školy a univerzity sú špičkové, hore-dolu rovnakej kvality a kde sa na nás hrabe svet. A je nám na Slovensku dobrúčko v tom klamstve už roky, kde sme si všetci rovní a niektorí ešte rovnejší.

Však stačí dobrý politický lobing starostu Hornej dolnej a zákonom mu schváli parlament na zelenej lúke hneď univerzitu. Vraj sme jedna rodina, zostrihaná na jednu výšku (podľa našich malých slovenských očičiek a braindiskov). Však čo, ak mohol mať Alojz Hlina (kým bol sneh) najviac snežných reklám (snow-board) na svete, tak aj naše vysoké školy sú najsam . . . Alebo nie? Pozrime sa postupne na realitu, ako nás vníma svet a čo si o nás myslí. Vopred upozorňujem, že prevažnú časť našich vysokých škôl a univerzít nenájdete v žiadnom rebríčku, hoci sa hodnotí častokrát aj vyše 20 000 univerzít sveta. Takže aj vy bystrí stredoškoláci, ktorí sa ešte len rozhodujete „kam na vysokú“ školu, sledujte aj toto predstavenie, môže vám to pomôcť viac v nasmerovaní vašej budúcnosti, než len ambícia vlastniť diplom slovenskej univerzity z Hornej dolnej a potom byť smutný a robiť pokladníka v Tescu, alebo recepčnú v hoteli (tak nám to nahovárajú rôzne portály, ako je to s platmi absolventov, či s ich zamestnanosťou; portál vám nepovie, či ste zamestnaný v odbore, ktorý ste vyštudovali; a vraj podľa toho si máte vyberať vysokú školu . . . aj keď netvrdím, že napríklad ako recepčná v hoteli, alebo díler firmy nemôžete zarábať veľmi slušne).

Venujme sa najprv:

Ranking Web of World Universities (Poradie svetových univerzít podľa webových stránok)

Január 2012

http://www.webometrics.info/top100_europe.asp?country=sk (kontrolované 3.3.2012)

Hodnotené parametre každých 6 mesiacov

Size – veľkosť: počet webových stránok (mínus dokumenty – doc, pdf, ppt a pod.)

Rich files – počet dokumentov: doc, pdf, ppt a pod.

Scholar – publikácie: počet vedeckých článkov

Visibility – viditeľnosť: počet externých linkov, počet domén

V SR: 1. Slovenská technická univerzita Bratislava (celosvetovo 468. miesto, poradie medzi najlepšími 2,3 % univerzít sveta), 2. Univerzita Komenského Bratislava (490., medzi najlepšími 2,41 % univerzít sveta), 3. Technická univerzita Košice (662.), 4. Univerzita P.J. Šafárika Košice (1186.), 5. Prešovská univerzita Prešov (1623.), 6. Trnavská univerzita (1814.), 7. Slovenská poľnohospodárska univerzita Nitra (2026.), 8. Univerzita Mateja Bela Banská Bystrica (2102.), 9. Žilinská univerzita Žilina (2271.), 10. Univerzita Konštantína Filozofa Nitra (2395.). Rebríček zastúpenia SK vysokých pokračuje Technická univerzita Zvolen, Katolícka univerzita Ružomberok, Ekonomická univerzita Bratislava, Univerzita sv. Cyrila a Metoda Trnava, Univerzita veterinárneho lekárstva Košice (4290., poradie medzi najlepšími 21,1 % univerzít sveta) a šestnástku uzatvára Trenčianska univerzita Trenčín (4440. miesto, medzi 21,8 %). Ďalších 18 slovenských vysokých a univerzít sa v celosvetovom rebríčku nenachádza. Celkovo je v rebríčku 20365 univerzít a vysokých škôl celého sveta. Pre zaujímavosť najlepšie umiestnenie z českých univerzít majú Masarykova univerzita Brno (97. miesto na svete), Karlova univerzita Praha (126.).

 

University Ranking by Academic Performance (Poradie univerzít sveta podľa akademickej výkonnosti) v roku 2011

http://www.urapcenter.org/2011/country.php?ccode=SK&rank=all (kontrolované 3.3.2012)

Sledované parametre:

Article: produktivita vedeckých článkov publikovaných v roku 2009 indexovaných vo Web of Science.

Citation: miera vedeckého dopadu vypočítaná podľa celkového počtu citácií (okrem autocitácií) indexovaných v ISI za rok 2010 na články publikované v rokoch 2006-2010.

Total document: miera udržateľnosti a kontinuity vedeckej produktivity reprezentovaná celkovým počtom dokumentov, ktoré zahrnujú vedecké články (vrátane konferenčných, prehľadových článkov, listov redakciám, diskusie) zaradených do databázy Web of Science.

Journal Impact Total (JIT): miera vedeckého dopadu odvodená z agregácie impakt faktorov časopisov, v ktorých univerzita publikovala články v rokoch 2006-2010 pod Journal Impact Factors of ISI.

Journal Citation Impact Total (JCIT): miera kvality citácií vo väzbe na impakt faktory časopisov v ktorých boli citované články publikované podľa Journal Impact Factors of ISI.

Collaboration: miera globálneho akceptovania univerzity; medzinárodné údaje o spolupráci (celkový počet publikácií/článkov v rokoch 2006-2010 v spolupráci so zahraničnými univerzitami podľa databázy ISI.

Poradie slovenských univerzít za rok 2011

Umiestnenie slovenských univerzít v Európe: UK Bratislava 242. miesto, STU Bratislava 375., UPJŠ Košice 419., TU Košice 656. miesto.

Umiestnenie slovenských univerzít vo svete: UK Bratislava 546. miesto (medzi 27,3 % z najlepších 2000 univerzít sveta), STU Bratislava 902. (45,1 %), UPJŠ Košice 1053. (52,7 %), TU Košice 1866. miesto (medzi 93,3 % z najlepších 2000 univerzít sveta).

Ďalších 30 slovenských vysokých a univerzít sa v celosvetovom rebríčku nenachádza. Celkovo sa posudzuje prvých 2000 univerzít a vysokých škôl celého sveta. Pre zaujímavosť najlepšie umiestnenie z českých univerzít majú Karlova univerzita Praha (158. miesto), Masarykova univerzita Brno (562. miesto na svete).

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Slovenskí žiaci sa prepadli ešte hlbšie

Výsledky slovenských školákov v testovaní PISA dlhodobo klesajú.

DOMOV

Marek Vagovič: Fico sa potrebuje udržať, aby sa kauzy nevyšetrili

Niektorí novinári berú Ficove výroky o prostitútkach príliš osobne, tvrdí novinár.


Už ste čítali?