Slovenské vysoké školy, ako to vlastne s nimi je? (2.)

Autor: Dušan Meško | 4.3.2012 o 18:58 | (upravené 4.3.2012 o 19:05) Karma článku: 5,88 | Prečítané:  1453x

Pokračujeme v informáciách o umiestneniach slovenských vysokých škôl a univerzít tak, ako nás vidí svet. Bez emócií, na základe faktov. Súčasťou budúcich blogov bude aj história rankingov (prečo sme nemohli byť hodnotení napr. v roku 1988). Mnohé z rankingových rebríčkov posudzujú všetky druhy univerzít podľa regiónov, či celého sveta, čiže aj „umelecké vysoké školy“ (Arts and Humanities).

Scimago Institutions Rankings World Report 2011 (Správa o svetovom rankingu Scimago Institutions – výskumné inštitúcie celého sveta, t.j. vrátane univerzít)

http://www.scimagoir.com/pdf/sir_2011_world_report.pdf (kontrolované 4.3.2012)

Podklady pre hodnotenie sú z vedeckej databázy Scopus (Elsevier) z rokov 2005-2009 a zahŕňa 3 042 výskumných inštitúcií zo 104 krajín sveta. Rebríček zahŕňa univerzitné aj neuniverzitné vedecké inštitúcie.

Hodnotené parametre

O – output (výstupy): publikované vedecké články vo vedeckých časopisoch (čím vyššie číslo, tým lepšie)

IC – international collaboration (medzinárodná spolupráca):  percentuálny podiel výstupov, ktoré boli realizované v spolupráci s viac ako jednou zahraničnou inštitúciou.

Q1 – high quality publications (špičkové publikácie): percentuálny podiel publikácií, ktoré inštitúcia publikovala v 25 % najlepších vedeckých časopisoch sveta vo svojich kategóriách (podľa poradia rebríčka SCImago Journal Rank.

NI – normalized impact (normalizovaný dopad): index ukazujúci vzťah medzi priemerným inštitucionálnym vedeckým dopadom a svetovým priemerom, ktorý sa rovná „1“ (napr. skóre 0,8 znamená, že inštitúcia je citovaná 20 % pod svetovým priemerom; skóre 1,3 znamená, že inštitúcia je citovaná 30 % nad svetovým priemerom)

SI – specialization index (špecializačný index): index ukazujúci rozsah tematickej koncentrácie/disperzie vedeckých výstupov inštitúcie. Hodnoty oscilujú medzi 0 a 1 reflektujúc „univerzálnu“ až špecializovanú vedeckú inštitúciu. Index sa vypočítava podľa Gini Index, ktorý sa používa v ekonómii

ER – excellence rate (podiel excelencie): index ukazuje, aké percento vedeckých výstupov inštitúcie je zahrnuté do zostavy tvoriacej 10 % najcitovanejších vedeckých článkov v príslušných vedeckých oblastiach. Je mierou špičkovej kvality výstupov vedeckých inštitúcií.

Umiestnenie slovenských výskumných inštitúcií za rok 2011 (poradie v SR je zrejmé podľa ostatných poradí v Európe a vo svete)

V Európe (na svete): Slovenská akadémia vied Bratislava 13. miesto v Európe (432. miesto na svete, medzi 14,2 % výskumných inštitúcií z 3042 najlepších výskumných inštitúcií sveta), Univerzita Komenského Bratislava 30. (757., medzi 24,9 % z najlepších), Slovenská technická univerzita 42. (992., medzi 32,6 % z najlepších), Univerzita P.J. Šafárika Košice 98. (1821., medzi 59,9 % z najlepších), Technická univerzita Košice 127. (2196., medzi 72,2 % z najlepších). Žiadna ďalšia slovenská vedecká inštitúcia/univerzita sa v rebríčku 3042 výskumných inštitúcii sveta neumiestnila.

Pre zaujímavosť ešte indexy: Slovenská akadémia vied (O – 6,760; IC – 53,8 %; Q1 – 40,0 %; NI – 0,8;  SI – 0,7; ER – 9,7), Univerzita Komenského Bratislava (O - 3,852; IC – 46,6 %; Q1 – 31,3 %; NI – 0,7; SI – 0,7; ER –  8,4), Slovenská technická univerzita Bratislava (O – 2,807; IC – 40,9 %; Q1 – 27,3 %; NI – 0,8; SI – 0,8; ER – 6,1), Univerzita P.J. Šafárika Košice (O – 1,130; IC – 56,9 %; Q1 – 32,4 %; NI – 0,8; SI – 0,8; ER –  9,0), Technická univerzita Košice (O – 0,863; IC – 34,1 %; Q1 – 14,7 %; NI – 0,6; SI – 0,8; ER – 3,1).

 

Top World Rankings 2011

http://topstudylinks.com/Top-Universities-in-Slovakia-c204.aspx (kontrolované 4.3.2012)

Rebríčky sú spracované v Cybermetrics Research labs, Španielsko. V hodnotení bolo 12 000 univerzít sveta podľa veľkosti, viditeľnosti, vedeckých článkov a vedcov (vrátane doktorandov). Jeden z mála rebríčkov, kde sa umiestnilo viac ako 5-10 slovenských vysokých škôl/univerzít (tu 28 slovenských vysokých škôl/univerzít vrátane umeleckých).

Umiestnenie slovenských univerzít a vysokých škôl v roku 2011

Univerzita Komenského Bratislava 551. miesto na svete (medzi najlepšími 4,6 % univerzít sveta), Technická univerzita Košice (832., 6,9 %), Slovenská technická univerzita Bratislava (856., 7,13 %), Slovenská poľnohospodárska univerzita Nitra (918., 7,7 %), Univerzita P.J. Šafárika Košice (1673., 13,9 %), Univerzita Konštantína filozofa Nitra (1748., 14,6 %), Žilinská univerzita Žilina (1927.), Univerzita Mateja Bella Banská Bystrica (2072.), Prešovská univerzita Prešov (2493.), Technická univerzita Zvolen (2559.), Trnavská univerzita Trnava (2842.), Ekonomická univerzita Bratislava (3221.), Univerzita Sv. Cyrila a Metoda Trnava (3659.), Katolícka univerzita Ružomberok (4266.), Univerzita A. Dubčeka Trenčín (5027.), Vysoká škola manažmentu Trenčín (6250.), Univerzita Veterinárneho lekárstva a farmácie Košice (6699.), Bratislavská škola Práva Bratislava (6819.), Slovenská zdravotnícka univerzita Bratislava (7487.), Univerzita J. Selyeho Komárno (7648.), Vysoká škola múzických umení Bratislava (8094.), Akadémia umení Banská Bystrica (8610.), Vysoká škola výtvarných umení (8864.), Akadémia Ozbrojených síl generála M.R. Štefánika Liptovský Mikuláš (9104.), Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce Sv. Alžbety Bratislava (9834., 81,2 %), Stredoeurópska vysoká škola Skalica (11382., 94,9 %), Vysoká škola Sládkovičovo (11909., 99,2 %), Vysoká škola medzinárodného podnikania Prešov (11958., medzi 99,7 % z najlepších univerzít sveta).

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Slovenskí žiaci sa prepadli ešte hlbšie

Výsledky slovenských školákov v testovaní PISA dlhodobo klesajú.

DOMOV

Marek Vagovič: Fico sa potrebuje udržať, aby sa kauzy nevyšetrili

Niektorí novinári berú Ficove výroky o prostitútkach príliš osobne, tvrdí novinár.


Už ste čítali?