Slovenské vysoké školy, ako to vlastne s nimi je? (5.)

Autor: Dušan Meško | 9.3.2012 o 20:30 | Karma článku: 3,47 | Prečítané:  782x

Pokračujeme v informáciách o umiestneniach slovenských vysokých škôl a univerzít v rôznych zahraničných rankingových systémoch a inštitúciách tak, ako nás vidí svet. Aj tieto rebríčky patria medzi renomované.

The Leiden Ranking (Leidenský rebríček) 2011

http://www.leidenranking.com/ranking.aspx (kontrolované 8.3.2012)

Hodnotenie sa realizuje na báze 25-ročných bibliometrických skúseností v Centre for Science and Technology Studies (CWTS) na University of Leiden a je založené na detailných analýzach a vzájomných vzťahoch a parametroch publikačnej činnosti a citačných ohlasov (spolu 12 indikátorov) registrovaných v databáze Thomson Reuters Web of Science v rokoch 2005-2009 z klasických vedných oblastí a sociálnych vied. Leidenský rebríček bol prvýkrát publikovaný v roku 2007 (v uvedenom roku hodnotená Európa), určuje poradie 500 najlepších vysokých škôl/univerzít sveta. Žiadna slovenská vysoká škola, alebo univerzita nedosahuje parametre pre zaradenie do celkového rebríčka. Pre zaujímavosť Karlova Univerzita Praha sa v roku 2011 umiestnila na 235. mieste.

 

QS Quacquarelli – “QS World University Rankings” 2011

http://www.topuniversities.com/university-rankings/world-university-rankings/2011 (kontrolované 8.3.2012)

QS Quacquarelli naďalej obsahuje údaje z hodnotení spoločného rankingového systému s THES za roky 2004-2009. V rebríčku sa uvádza top 700 univerzít/vysokých škôl sveta.

Parametre

Academic Peer Review/Reputation (hodnotenie akademickej inštitúcie renomovanými expertmi formou prieskumu): kombinácia skóre z uvedeného hodnotenia v piatich oblastiach; váha indikátora 40 %.

Employer Review/Reputation (hodnotenie akademickej inštitúcie zamestnávateľmi formou prieskumu): skôre z uvedeného hodnotenia, respondenti sú požiadaní, aby určili, ktorí absolventi majú najkvalifikovanejších absolventov; váha indikátora 10 %.

Citations (citácie vedeckých publikácií): podiel počtu citácií na jedného akademického zamestnanca podľa DB Thomson Scientific (2004-2006), alebo Scopus (2007-2011); váha indikátora 20 %.

Faculty Student Ratio - podiel počtu študentov na jedného učiteľa, ako indikátor stav vzdelávania; váha indikátora 20 %.

International Students Proportion (podiel medzinárodných študentov): podiel medzinárodných študentov prijatých na štúdium k celkovému počtu prijatých; váha indikátora 5 %.

International Faculty Proportion - podiel medzinárodných výskumníkov a profesorov zamestnaných na univerzite; váha indikátora 5 %.

Žiadna slovenská vysoká škola, alebo univerzita nedosahuje parametre pre zaradenie do celkového rebríčka.  Pre zaujímavosť Karlova Univerzita Praha sa v roku 2011 umiestnila na 276. mieste.

 

Performance Ranking of Scientific Papers for World Universities (Výkonový ranking vedeckých článkov svetových univerzít) 2011

http://ranking.heeact.edu.tw/en-us/2011/homepage/ (kontrolované 9.3.2012)

Ranking spracováva od roku 2007 Akreditačná a evaluačná komisia pre vysoké školy v Taiwane (Higher Education Evaluation and Accreditation Council of Taiwan). V rebríčku sa uvádza top 500 univerzít/vysokých škôl sveta.

Parametre

Research Productivity (produktivita výskumu): počet článkov publikovaných peer-reviewed časopisov v posledných 11 rokoch (2000-2010), váha indikátora 10 %; počet článkov v aktuálnom roku (2010) indexovaných v SCI (Science Citation Index) a SSCI (Social Science Citation Index), váha indikátora 10 %.

Research Impact (dopad/vplyv výskumu): celkový počet citácií za posledných 11 rokov, váha indikátora 10 %; celkový počet citácií za posledné 2 roky, váha indikátora 10 %; a podiel celkového počtu citácií za posledných 11 rokov k celkovému počtu vedeckých článkov za posledných 11 rokov z databáz SCI, SSCI (Web of Science), váha indikátora 10 %.

Research Excellence (excelentnosť výskumu): Hirschov index za roky 2009-2010 z databáz SCI a SSCI, váha indikátora 20 %; počet vysoko citovaných článkov (Highly Cited Papers) za roky 2000-2010 z databáz SCI a SSCI, váha indikátora 15 %; počet článkov publikovaných vo vysoko impaktovaných časopisoch (High Impact Journal Articles), váha indikátora 15 %.

Žiadna slovenská vysoká škola, alebo univerzita nedosahuje parametre pre zaradenie do celkového rebríčka.  Pre zaujímavosť Karlova Univerzita v Prahe sa umiestnila v roku 2011 na 247. mieste.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Slovenskí žiaci sa prepadli ešte hlbšie

Výsledky slovenských školákov v testovaní PISA dlhodobo klesajú.

DOMOV

Marek Vagovič: Fico sa potrebuje udržať, aby sa kauzy nevyšetrili

Niektorí novinári berú Ficove výroky o prostitútkach príliš osobne, tvrdí novinár.


Už ste čítali?