Pán minister, naša cesta je dialóg

Autor: Dušan Meško | 30.11.2015 o 17:00 | (upravené 30.11.2015 o 17:05) Karma článku: 6,36 | Prečítané:  624x

Vážený pán minister, nepotešili ste ma. Ani ja Vás nepoteším. A viete prečo? Lebo nie som proti Vám. Som za dialóg. Ako iniciátor kampane "A dosť!" som nevstupoval do nej ako oponent. Vstupoval som do nej ako nadšenec pre zmeny.

Ako mostík, facilitátor podnecujúci k širokej diskusii o školstve a vzdelávaní. Rovnako nezastupujem ani záujmy opozície. Zastupujem záujmy vzdelávacieho priestoru, ktorý nie je viazaný na záujmy politických strán. Je viazaný na záujmy spoločnosti. Rovnako by som vystupoval, keby už konečne nekonala pravá, ľavá, modrá, zelená, horná, dolná, či iná politická strana. Zastupujem záujmy a výzvy slovenského školstva a ľudí na jeho scéne. Trvám na tom, že slovenské školstvo sa neposúva smerom k modernému po obsahovej, formálnej, organizačnej, administratívnej či ekonomickej stránke. Nie som expert na celé portfólio základného a stredného školstva. Ale mám dlhoročné skúsenosti a prehľad v sledovaní moderných vzdelávacích trendov všetkých úrovní vzdelávania na celom svete. Jedna z vecí, ktorú som si uvedomil dávno (loptičku mi nahral Marc Prensky) bola, že nám posledných cca 20 rokov v školských laviciach sedia úplne iné deti, ako tie, ktorým bol projektovaný ešte dnes používaný (reformovaný, re-reformovaný, deformovaný, re-deformovaný) vzdelávací systém. Systém, ktorého základy položila osvietená cisárovná Mária Terézia.

Píšete o šokujúcich vyhláseniach našej iniciatívy, že naše školstvo je najhoršie v Európe: "V medzinárodných porovnaniach tiež nevyzeráme zle. Len si netreba vyberať jedno konkrétne porovnanie s cieľom šokovať.“ „Nepáči sa mi, ak sa v rámci nejakej iniciatívy tvrdí, že naše školstvo je úplné dno Európy. Dehonestuje to prácu slovenského učiteľa a jednoducho to nie je pravda.“ (publikované 25. novembra 2015).

Poďme po poradí. Netvrdíme, že naše školstvo je najhoršie v Európe. V našom prvom alarme uvádzame: „V kvalite vedomostí detí sme jedným z najhorších štátov v Európskej únii a na chvoste vyspelých štátov.“ A je pravda, že v rebríčkoch OECD nie sme dobrí. Konštatuje to rovnaký materiál ministerstva, z ktorého ste čerpali údaje o dobrých umiestneniach v iných rebríčkoch (PIRLS, TIMMS). Je pravda, že: „Po prvýkrát od roku 2003 sú výsledky slovenských žiakov vo všetkých troch oblastiach významne horšie, ako je priemerný výkon krajín OECD.“

Vieme všetci, čo sa pohybujeme v školstve a okolo školstva, že tých alarmov môžu byť desiatky (stovky?). Vieme všetci, že pri pohľade na iné hodnotenia/rebríčky podľa iných metodík (PIRLS, TIMSS, ICILS), v zostave nie vždy až tak silných krajín, nie sme zlí. Vieme všetci, že tieto iné, priaznivejšie výsledky hodnotení vzdelávania, skvelé školy a v nich skvelí učitelia a víťazi olympiád a svetových súťaží alarmami nie sú. Vieme všetci, že našou ambíciou v školstve a vzdelávaní by malo byť „byť stále lepší“. Mali by sme sa pozerať na všetky rebríčky a hodnotenia s výzvou zásadnými zmenami v systéme vzdelávania patriť k priemeru a nadpriemeru najlepších krajín sveta, alebo OECD. A nie k podpriemeru.

Komentujete "Naši učitelia vedia z detí urobiť plne vzdelané osobnosti bez ohľadu na typ alebo umiestnenie školy, nemáme to nastavené tak, že kvalitnejšie vzdelanie dosiahnete len na súkromnej škole alebo v hlavných mestských aglomeráciách, ako to je v niektorých väčších krajinách.“ Ja tvrdím, že je potrebné navštíviť osobne desiatky (verím, že nie stovky) škôl, ktoré podľa mňa diskriminujeme (ak za štandard kvality považujeme „moderné školy“, ktorých, verím, sú stovky). V Gausovom rozložení sú to tie školy, ktoré figurujú na pravom okraji krivky. Tie školy, ktoré fungujú v zlých priestorových, hygienických a pomôckových podmienkach, kde nie je pripojený internet, kde je zlé sociálne prostredie pre normálny život, kde je v triedach prevaha chudobných detí, kde sú spoločnosťou marginalizovaní žiaci, a ešte milión iných.... Samozrejme, na opačnom konci krivky sú školy, ktoré sú supermoderné, dokonca ani nepotrebujú žiadne reformy, lebo sú vďaka priaznivej konštelácii X prvkov a faktorov už vo vlaku smerujúcom do moderného európskeho školstva a vzdelávania. To je voči školám na ľavej strane krivky diskriminujúce. Jasné, že na scéne sú aj mnohí šikovní žiaci/študenti, víťazi národných, medzinárodných súťaží, olympiád v mnohých školách na krivke vľavo, v strede i vpravo. Viem ale, že všade sú kvalitní, nadšení učitelia, obetujúci svoje najlepšie ja v prospech prípravy na budúcnosť detí. Áno, veľakrát unavení, lisovaní byrokraciou, či čiarami z ľavého horného rohu do pravého dolného rohu strany formulára. Učitelia demotivovaní z postavenia, ktoré im vybudoval štát. Ale garantujem Vám, pán minister, že všetci učia srdcom.

Naši učitelia nosia veľa klobúkov. Mnohí aj oveľa viac, ako je tu uvedené. Musia byť: učiteľmi; pedagógmi; administrátormi; plánovačmi; manažérmi; stratégmi; psychológmi; vizionármi; vyjednávačmi; mostíkmi medzi históriou, súčasnosťou a budúcnosťou; vysvetľujúcimi reálny život, aj jeho paradoxy; rešpektujúcimi a podporujúcimi unikátnosť a výnimočnosť každého žiaka; podporujúcimi zvedavosť, tvorivosť každého žiaka; odpovedajúcimi aj na ťažšie otázky; vnímajúcimi a rešpektujúcimi mladú realitu, ich svet, jazyk, aj ich digitálnu realitu; vysvetľujúci sieťový svet, život v ňom, ale aj jeho nebezpečenstvá a záludnosti; učiaci žiakov učiť sa; motivujúci pre nadšenie pre celoživotné vzdelávanie sa; priznávajúci svoje slabé miesta vôľu učiť sa z vlastných chýb, omylov a zlyhaní; rešpektujúci právo na omyl a chyby žiakov; netváriaci sa ako vševedi; spoluučiaci sa so žiakmi; berúcimi žiakov ako partnerov; mlčiaci, keď je to vhodné/potrebné; podporujúcimi ich vzájomné učenie sa; vítajúci a podporujúci zmeny; nositeľmi rôznych rizík; neustále vzdelávajúcimi sa; hrajúcimi rôzne roly; peace-makermi; katalyzátormi zmien; lídrami; dizajnérmi; píšucími; tvorcami; do-it-yourselfmi (urob si sám - čokoľvek). . . a ešte veľa veľa. Nie sú učitelia hodní všestrannej podpory?

Vieme, aký je emocionálny, vedomostný, techno-profil, či iný profil dnešného 6-ročného žiaka, 16-ročného stredoškoláka, 20-ročného vysokoškoláka? Žiaci, ktorí nastúpili do 1. r. ZŠ v r. 2015 budú maturovať v r. 2028 a promovať v r. 2033. Väčšina povolaní, v ktorých budú pracovať, ešte nebolo vynájdených. Uvedomujeme si rýchlosť technického a digitálneho pokroku, vedomostí, skúseností, vývoja, vedenia sveta v globálnom rozmere? Najmä v niektorých technických smeroch je vývoj tak rýchly (odhaduje sa, že každé 2-3 roky sa zdvojnásobí ľudské poznanie), že to čo sa študent naučí v prvom ročníku už nebude potrebovať, alebo bude platiť inak vo svetle vývoja, vo štvrtom roku jeho štúdia.

Ja osobne som „za vodou“, mohol by som pokojne pozerať na upadajúce/neprogredujúce školstvo a vzdelávanie. Nie! Nechcem! Chcem otvorene podporiť všetkých na scéne školstva a vzdelávania na ceste za moderné zmeny, za výzvu byť stále lepší v modernom súťaživom prostredí sveta. A keď píšem podporiť všetkých, tak počnúc ministrom, vládou, profesionálov z inštitúcií, cez všetky typy učiteľov, pedagógov, vychovávateľov a ďalší školský personál, všetkých obetavých na scéne, i za scénou školstva a vzdelávania, ktorí majú na srdci kvalitnú prípravu pre budúcnosť našich detí. A určite chcem podporiť všetkých rodičov, starých rodičov, ktorí by mali búšiť za systémové zmeny pre kvalitnejšie, modernejšie školstvo. Lebo ide o ich deti, vnúčatá.

Najlepšia príležitosť na zásadné systémové modernizujúce zmeny v školstve bola pred 25 rokmi. Druhá najlepšia príležitosť pre zmeny je DNES! A viete prečo, pán minister? Lebo sa píše rok 2015! Aj preto je tu iniciatíva a kampaň „A dosť!“ Stovky profesionálnych odborníkov zo školstva sú Vám, pán minister, k dispozícii pomôcť pri konštrukcii systému moderného vzdelávania. Pošlime s úctou princípy a systém vzdelávania Márie Terézie na odpočinok. Určite by sa potešila, že vnímame naliehavosť ísť na vzdelávanie inak.

Marshall McLuhan povedal: „Vo vzdelávaní nikto nie je pasažierom. Všetci sme posádkou.“

Urobme zo školstva a vzdelávania národnú tému a spoločenskú prioritu. Zodpovedným za vyslanie signálu k tomu, aby vzdelávanie bola skutočná, realizovaná a trvalo udržateľná priorita spoločnosti, sú občanmi zvolení poslanci a predstavitelia politických strán. Vy, pán minister, ste zodpovedný za vyslanie takéhoto signálu aj v priestore celého politického spektra. Lebo rezort školstva je vo Vašej gescii. Voľbami ste prijali záväzok nielen udržiavať, či hasiť, ale hlavne strategicky tvoriť. Právomoci a priestor pre vytvorenie legislatívy a podmienok pre systémové zmeny vo vzdelávaní a nastavenie vzdelávania ako spoločenskej priority ulica neurobí! Na to máte mandát Vy, pán minister a všetky politické strany na scéne. Preto, lebo zastupujete všetkých na scéne vzdelávania. A neviňte prosím širokú verejnosť, že nie je v uliciach za zmeny v školstve a vzdelávaní. Viete veľmi dobre, že vzdelávanie nie je uchopiteľné ako matéria. Preto široká verejnosť štrajkovať do ulíc za iné školstvo nepôjde.

Motivovať, vyzývať a posúvať by nás mali spoločné úspechy: postupne sa zlepšujúce postavenie v kvalitných hodnoteniach v rodine rozvinutých krajín; čo najrýchlejšie odstránenie vedomých diskriminácií na scéne školstva uvedených vyššie a množstvo ďalších.

Áno, všetky systémové zmeny presahujú 4-ročný volebný horizont a výsledky prichádzajú „v nehmatateľnej a nedoviditeľnej budúcnosti“. Ale je to najlepšia investícia, akú môže štát poskytnúť mladým ľuďom. Žijeme túto chvíľu, ale očami, umom, múdrosťou i nadšením by sme sa mali pozerať do budúcnosti.

Pre začiatok – vieme spoločne skonštatovať, že situácia v školstve a vzdelávaní je kritická? Máme vôbec vôľu dohodnúť sa v celom politickom spektre a celospoločensky, že je to priorita? Vieme/viete sa dohodnúť na sľube, že hodinu po voľbách predvolebné programy nevyšumia do vesmíru, ale že sa trpezlivo a spoločne pričiníme o ich napĺňanie?

Vážený pán minister, poďme spoločne zmeniť systém vzdelávania na všetkých úrovniach v mene budúcnosti našich detí a nášho Slovenska. Inak nemôžeme vylúčiť riziko, že nám môže žiakov a študentov ukradnúť ulica a vychovávať si ich na svoj obraz.

A ja verím, že tak ako trpezlivá, viacročná konsenzuálna celopolitická systémová práca všetkých zúčastnených na príprave Zákona o športe, zákona, ktorý je vo Vašej gescii, pán minister, bude mať kvalitnú reprízu v príprave celej kytice modernizačných školských zákonov.

Dušan Meško, 34. rok lekár a vysokoškolský pedagóg, spoluiniciátor kampane „A dosť!“

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Slovenskí žiaci sa prepadli ešte hlbšie

Výsledky slovenských školákov v testovaní PISA dlhodobo klesajú.

DOMOV

Marek Vagovič: Fico sa potrebuje udržať, aby sa kauzy nevyšetrili

Niektorí novinári berú Ficove výroky o prostitútkach príliš osobne, tvrdí novinár.


Už ste čítali?