Alarmujúce údaje o vysokom školstve a vede na Slovensku

Autor: Dušan Meško | 21.12.2015 o 19:45 | Karma článku: 3,38 | Prečítané:  835x

V pondelok 14. decembra 2015 sa uskutočnilo diskusné fórum kampane A dosť! Nehazardujme s budúcnosťou Slovenska na tému vysoké školstvo a veda. Zúčastnili sa ho pedagógovia, vedci, študenti a zástupcovia politických strán.

Prítomní boli rektor, dekani, predstavitelia Slovenskej akadémie vied, zástupca splnomocnenca Vlády SR pre výskum a inovácie,  vysokoškolských rád a iniciatív, študenti vysokých škôl, pedagógovia. Na druhej strane, ale so snahou o spoločnú diskusiu, výmenu názorov a konsenzuálne riešenia problémov v slovenskom vysokom školstve a vede, zástupcovia deviatich politických strán, vrátane troch predsedov strán.

Cieľom stretnutia bolo poskytnúť zástupcom vysokého školstva a vedy a politikom priestor na výmenu názorov v kontexte alarmujúcich údajov týkajúcich sa medzinárodného pohľadu na slovenské vysoké školstvo a vedu z databázových zdrojov OECD, World Bank a Eurostat. Zároveň sa pokúsiť začať hľadať prienik možných dlhodobých a udržateľných riešení problémov vysokého školstva a vedy z obidvoch skupín zúčastnených.

Vo väzbe na alarmy kampane v auditóriu i na pódiu najviac rezonovali:

1/ Otázky financovania vysokého školstva a vedy. Výdavky na výskum a vývoj predstavovali v roku 2013 len 0,83 % HDP. Boli to piate najnižšie výdavky v skupine 34 krajín OECD (priemer 2,36 % HDP), čo bolo len 33 % priemeru krajín OECD. Dokonca boli tretie najnižšie medzi 28 krajinami EÚ (priemer 1,91 % HDP), čo bolo len 43 % priemeru krajín EÚ. Prepad výdavkov v roku 2013 v porovnaní s rokom 1991 (priemer 2,1 % HDP) predstavoval 60 %.  Pre ilustráciu v Českej republike v roku 2013 predstavovali výdaje na výskum a vývoj 1,92 % HDP, v Izraeli 4,23 % HDP. Mnoho ďalších údajov je na linku https://data.oecd.org/rd/gross-domestic-spending-on-r-d.htm. Kritickú situáciu vo financovaní vysokého školstva a vedy zvýrazňuje aj aktuálne stanovisko Slovenskej rektorskej konferencie: „Slovenská rektorská konferencia zásadne odmieta návrh pridelených finančných prostriedkov pre verejné vysoké školy na rok 2016, ktorý je pod hranicou trvalej udržateľnosti chodu verejných vysokých škôl a nevytvára podmienky ani pre ich základný rozvoj. Zároveň nepostačuje na bazálnu udržateľnosť vybudovanej vedeckovýskumnej infraštruktúry a ohrozuje konkurencieschopnosť Slovenska.“

2/ Alarmujúci odchod slovenských študentov na štúdium na zahraničné vysoké školy. Do zahraničia odchádza študovať každý šiesty študent, to je päť až šesťkrát viac maturantov a vysokoškolákov (17 %) ako z okolitých krajín.  V roku 2012 to bolo 35 740 študentov (údaje OECD), to bolo o cca 2 400 študentov viac, ako mala celá Univerzita Komenského v Bratislave v uvedenom roku. Z krajín Poľsko, Česká republika a Maďarsko priemerné percento odchodu študentov do zahraničia predstavuje 2,5 %.

3/ Nízka kvalita slovenských vysokých škôl. V TOP 5 špičkových renomovaných rankingových rebríčkoch sveta (US News and World Report, QS World University Rankings, Times Higher Education World University Rankings) sa do 500. – 700. miesta medzi najlepšími univerzitami sveta umiestňuje iba jedna slovenská univerzita (Univerzita Komenského) a do 800. miesta len dve (Univerzita Komenského a Slovenská technická univerzita).

Ďalším témam diskusného fóra a názorom obidvoch strán počas trojhodinového stretnutia sa budem venovať v ďalšom blogu.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Slovenskí žiaci sa prepadli ešte hlbšie

Výsledky slovenských školákov v testovaní PISA dlhodobo klesajú.

DOMOV

Marek Vagovič: Fico sa potrebuje udržať, aby sa kauzy nevyšetrili

Niektorí novinári berú Ficove výroky o prostitútkach príliš osobne, tvrdí novinár.


Už ste čítali?