Výskumníci a výskumná činnosť v Slovenskej republike

Autor: Dušan Meško | 11.1.2016 o 14:55 | Karma článku: 4,54 | Prečítané:  410x

Expertná hodnotiaca správa Európskej asociácie univerzít (EUA) o stave vysokého školstva a výskumu na Slovensku, publikovaná v januári 2008, konštatovala: „Hlavným problémom slovenského vysokého školstva a výskumu je finančná

poddimenzovanosť.

Z hľadiska pracovných podmienok výskumných a pedagogických pracovníkov znamená nedostatok financií:

• Obmedzené zdroje na začatie nových výskumných aktivít;

• Obmedzené zdroje na investície do nových zariadení a zlepšovanie vybavenia;

• Nedostatok peňazí na podporu mobility študentov a zamestnancov. Pri medzinárodnej mobilite, dokonca pri účasti na konferenciách, ktoré sú základom profesionálneho života každého výskumníka, musia výskumníci žiadať príspevky zo špeciálnych grantov;

• Nízke investície do nových kníh, medzinárodných časopisov a iných zdrojov v knižniciach, t.j. znížený prístup k potrebným informáciám;

• Nízke príjmy akademických a výskumných pracovníkov, čoho dôsledkom je ich pomerne nízke spoločenské uznanie.“

 Jeden z kritických bodov výskumnej a inovatívnej činnosti na Slovensku je aj dlhodobá neexistencia systémovej podpory v oblasti personálnej. Z mnohých voľne prístupných databázových systémov aj Unesco Institute for Statistics nám umožňuje nahliadnuť  do čísiel.

Tak napríklad medzi rokmi 2011 a 2013 poklesol celkový počet výskumníkov v SR z 15 326 na 14 727 (v ČR stúpol z 30 682 na 34 271). V prepočte na 1 milión obyvateľov SR v roku 2013 to bolo 2 718 výskumníkov (v ČR 3 250). Na tisíc zamestnancov všetkých odvetví to v SR predstavovalo 6,26 výskumníkov (v ČR 6,88). Na vysokých školách pracovalo v roku 2013 v SR 9 625 výskumníkov, t.j. len 34 % výskumníkov z ich celkového počtu pracovalo mimo vysokých škôl (v ČR 10 995, t.j. 68 % výskumníkov pracovalo mimo vysokých škôl). V súkromnom sektore pracovalo v roku 2013 v SR 2 436 výskumníkov, t.j. len 16,5 % výskumníkov pracovalo v súkromnom sektore (v ČR to bolo 16 766 výskumníkov, t.j. 49 % výskumníkov pracovalo v súkromnom sektore).

Podľa European University Institute má absolvent doktorandského štúdia na Slovensku, tzv. postdoc, v časovom horizonte 5-7 rokov po promócii, hrubý mesačný príjem cca 700 až 1 000 eur. Jeho kolega vo Fínsku okolo 2 300 eur, vo Švédsku 2 400 eur, v Dánsku a Nórsku okolo 3 200 eur. Pre zaujímavosť, tabuľkový hrubý mesačný príjem profesora napríklad v Belgicku predstavuje 4 500 – 6 500 eur, vo Fínsku 3 500 – 5 200 eur, v Dánsku 5 500 – 7 000 eur. Na Slovensku je tabuľkový hrubý mesačný príjem v rozpätí 850 – 1 200 eur.

Aj takto asi lepšie pochopíme, prečo odchádzajú najmä mladí vedeckí pracovníci do zahraničia s perspektívou lepších podmienok pre výskumnú činnosť, spoločenské postavenie a ohodnotenie.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Slovenskí žiaci sa prepadli ešte hlbšie

Výsledky slovenských školákov v testovaní PISA dlhodobo klesajú.

DOMOV

Marek Vagovič: Fico sa potrebuje udržať, aby sa kauzy nevyšetrili

Niektorí novinári berú Ficove výroky o prostitútkach príliš osobne, tvrdí novinár.


Už ste čítali?