História rankingov začala prostredníctvom časopisu U.S. News and World Report v roku 1983. Hodnotených bolo 1308 univerzít a vysokých škôl v 21 krajinách. Najlepšie sa umiestnili školy Stanford National Universities a Amherst National Liberal Arts Colleges. Hodnotilo sa len na základe akademickej reputácie. Už v roku 1906 však Cattel hodnotil US vysoké školy a univerzity (v edícii American Men of Science). Poradie najlepších škôl v roku 1906: Harvard, Columbia, University of Chicago, Yale, Johns Hopkins, Cornell, University of Pennsylvania.
Kritika a nedostatky rankingových systémov
Každý, keď niečo robí, tak je správne, aby vznikali aj pochybnosti o tom, či to, čo robí, robí správne. Je super, ak kritika posúva veci dopredu. Platí to aj pre rankingové systémy. Na druhej strane, žiadny z rankingových systémov sa nesmie preceňovať, žiadny nemôže všetkých postaviť na rovnakú štartovaciu čiaru a zohľadniť napríklad špecifiká histórie, tradície, kultúry a pod. Aj v samotných USA bývajú energické/masívne vlny otvorených oficiálnych protestov aj z renomovaných univerzít/vysokých škôl aj proti renomovaným rankingovým systémom. Protestov od politického a iného lobingu, až po manipuláciu s metodikami, či výsledkami.
Pri všetkých rankingových schémach vznikajú otázniky napríklad v oblasti metodológie. Treba pripomenúť, že tu existuje navyše (skrytá) rivalita najmä medzi USA, Európou a teraz už aj Áziou v názoroch. Európa sa bráni napríklad históriou a tradíciou svojich klasických univerzít, ako aj úžasným objemom financií na výskum a atrahovanie výskumníkov z Európy. K rebríčkom – napríklad ARWU (Šanghajský rebríček) je kritizovaná za predpojatosť (bias) v prospech prírodných, fyzikálnych a matematických vied (články v Science, Nature, medailisti Fieldsovej ceny), v porovnaní s inými oblasťami, kritika je aj voči tomu, že sa uznávajú len vedecké časopisy vydávané v anglickom jazyku. Ranking QS je založený primárne na akademických expertných a zamestnávateľských posudzovaniach. Tým môže vzniknúť nepriaznivý obraz o skupinách univerzít v konkrétnej krajine, čo môže škodiť ich rankingu v očiach medzinárodného spoločenstva univerzít. Ranking Webometrics poskytuje info z webu, čo môže hendikepovať renomované univerzity pre umiestnenie v rebríčku (napríklad to nepotrebujú, alebo webopolitika v oblasti publikovania na webe nie je ich prioritou). Ďalšie kritiky: jednosmernosť hodnotenia (prevažne výskum); začatie pretekov o reputácií škôl; zvyšujúca sa akademická stratifikácia; malá výpovedná hodnota pre zamestnávateľov; prílišné sústredenie sa na to, čo sa hodnotí, a nie na relevanciu; rebríčky spúšťajú v stratégiách účelové správanie sa škôl; metodologické chyby a zneistenia.
Rankingové schémy
Univerzita Komenského Bratislava je jediná slovenská univerzita, ktorá je rankingovaná medzi 1 000 univerzitami sveta v renomovanom Šanghajskom rebríčku. Z nich Šanghajský rankingový systém (ARWU) top 500 univerzít publikuje na webe. Z pôvodne lokálnej úvahy (hodnotenie čínskych univerzít) sa Šanghajský rankingový systém stal najznámejší, najrešpektovanejší a najvplyvnejší systém ročného hodnotenia výskumných univerzít sveta. Jedným z faktorov významného vplyvu uvedeného systému je, že je založený na špičkových vedeckých vstupoch, je stabilný a transparentný. Jeho celosvetovému uznaniu hneď od začiatku pomohli vyhlásenia predstaviteľov renomovaných univerzít.
V extralige sú ešte rankingové systémy: Times Higher Education World University Rankings. Ďalej The Leiden Ranking (Leidenský rebríček) z University of Leiden. QS Quacquarelli – “QS World University Rankings”, svetovo uznávaný informatický špecialista v oblasti vysokého školstva. US News University Rankings, hodnotenie realizuje renomovaný časopis US News and World Report.
Ako prvoligové rankingové systémy sú vnímané: URAP (University Ranking by Academic Performance; Poradie univerzít sveta podľa akademickej výkonnosti), ktorý realizuje Inštitút informatiky stredovýchodnej technickej univerzity v Ankare (Turecko). Scimago Institutions Rankings World Report 2011 (Správa o svetovom rankingu Scimago Institutions – výskumné inštitúcie celého sveta, t.j. vrátane univerzít), ktorý realizuje SCImago Research Group v Španielsku. Oplatí sa kliknúť aj na: http://www.scimagojr.com/, všestranné analýzy publikačnej produktivity krajiny, či v odbore. Silnou stránkou je, že agentúra robí hodnotenia publikačnej produktivity od r. 1996. Performance Ranking of Scientific Papers for World Universities (Výkonový ranking vedeckých článkov svetových univerzít) z Taiwanu.
Ako druholigové rankingové systémy sú vnímané: Webometrics (Webometrics Ranking of World Universities), ktorý realizuje Cybermetrics Lab., ktorý patrí k Consejo Superior de Investigaciones Científicas (CSIC), najväčšej výskumnej inštitúcii v Španielsku, ktorá združuje 126 výskumných inštitúcií. Postavené na web informáciách. EduRoute University Ranking – tak tu si neviem poradiť, sú len na webe, fyzická adresa sídla sa mi nedala vygúgliť J Postavené na web informáciách. Wuhan University Rankings z Číny. Ťažko sa deteguje detailná metodika.
Teraz celková bilancia slovenských univerzít a vysokých škôl
Žiadna slovenská vysoká škola, alebo univerzita nedosahuje parametre pre zaradenie do celkového – TOP – rebríčka týchto rankingových systémov: 1/ ARWU (Šanghaj), Univerzita Komenského Bratislava je však jediná slovenská univerzita v zozname Šanghajského rebríčka na nižších úrovniach parametrov; 2/ Times Higher Education World University Rankings; 3/ QS World University Rankings; US News University Rankings; 4/ The Leiden Ranking; 5/ The High Impact Universities; 6/ Wuhan University Rankings; 7/ International Professional Classification of Higher Education Institutions; 8/ Performance Ranking of Scientific Papers for World Universities.
Zvyšné rebríčky aj s umiestneniami slovenských vysokých škôl a univerzít sú v tabuľke.
Umiestnenie slovenských vysokých škôl a univerzít vo svetových rankingových rebríčkoch v roku 2011
RWWU 20 365 univerzít od r. 2004 | URAP 2 000 univerzít od r. 2010 | SIRWP 3 042 univerzít od r. 2009 | TWR 12 000 univerzít od r. 2004 | WAR 9 805 univerzít od roku ??? | ERUR 10 000+ univerzít od r. 2010 |
468. STU BA | 546. UK BA | 757. UK BA | 551. UK BA | 1507. UK BA | 346. UK BA |
490. UK BA | 902. STU BA | 992. STU BA | 832. TU KE | 2216. TU KE | 516. STU BA |
662. TU KE | 1053. UPJŠ KE | 1821. UPJŠ KE | 856. STU BA | 2353. STU BA | 606. TU KE |
1186. UPJŠ KE | 1866. TU KE | 2196. TU KE | 918. SPU NR | 3390. EU BA | 795. UKF NR |
1623. PU PO | 1673. UPJŠ KE | 3607. SPU NR | 1502. ŽU ZA | ||
1814. TU TT | 1748. UKF NR | 3750. UPJŠ KE | 1588. UPJŠ KE | ||
2026. SPU NR | 1927. ŽU ZA | 3802. KU RK | 1718. UMB BB | ||
2102. UMB BB | 2072. UMB BB | 3846. TU ZV | 1723. SPU NR | ||
2271. ŽU ZA | 2493. PU PO | 3937. UMB BB | 2082. EU BA | ||
2395. UKF NR | 2559. TU ZV | 4010. PU PO | 2107. PU PO | ||
3211. TU ZV | 2842. TU TT | 4325. TU TT | 2175. UCM TT | ||
3237. KU RK | 3221. EU BA | 4442. UKF NR | 2305. TU TN | ||
3444. EU BA | 3659. UCM TT | 4487. ŽU ZA | 2674. UVL KE | ||
3925. UCM TT | 4266. KU RK | 4502. SZU BA | 2711. VŠVU BA | ||
4290. UVL KE | 5027. TU TN | 4723. PEVŠ BA | 3497. KU RK | ||
4440. TU TN | 6250. VŠM TN | 5093. VŠVU BA | 4790. VŠM TN | ||
6699. UVL KE | 5318. VŠMU BA | 4868. SZU BA | |||
6819. PEVŠ BA | 5392. UVL KE | 5227. VŠMU BA | |||
7847. SZU BA | 6548. SU KN | 5438. AMU BB | |||
8094. VŠMU BA | 6578. VŠM TN | 8027. TU TT | |||
8610. AMU BB | 6633. TU TN | ||||
8864. VŠVU BA | 6722. UCM TT | ||||
9104. AOS LM | 7460. VŠZaSP BA | ||||
9834. VŠZaSP BA | 7737. AU BB | ||||
11382. SVŠ Skal | 7936. BMŠLŠ BA | ||||
11909. VŠ Slád. | 8097. VŠ Slád. | ||||
11958. VŠMP PO | 8186. PolicA BA | ||||
8197. AOS LM | |||||
8210. VŠBM KE | |||||
8501. VŠEMVS BA | |||||
8506. VŠMP PO | |||||
8717. SVŠ Skal | |||||
9184. DTI DnV |
Pozn: Ranking Web of World Universities, Webometrics (RWWU); University Ranking by Academic Performance (URAP); Scimago Institutions Rankings World Report (SIRWP); Top World Rankings (TWR) (nevylučuje sa, že je to starší Webometrics); World Academies Rank (WAR); EduRoute University Ranking (ERUR).
Nie je dobré byť sebastredný, platí to aj pre nás na vysokých školách na Slovensku. Pohľady zvonku bývajú o to vzácnejšie, že nie sú zaťažené predsudkami, miestnou minikultúrou, či minitradíciou, miestnym folklórom, či väzbami, či „školskými alebo verejnými politikami“. Rankingy „len počítajú“, raz lepšie, raz horšie, raz objektívnejšie s výpovednejšou hodnotou, inokedy je rankingový systém (nezrelý) druholigový (hoci aj malá ryba je ryba). Preto nazerajme na výsledky aj my na Slovensku s nadhľadom, aby nás to všetkých posúvalo ďalej, a tých najlepších rýchlejšie. Preto berme rebríčky ako výzvu, lebo máme vysokých školách všetci rezervy, všade, na všetkých úrovniach. Rankingové hodnotenia nám dávajú návody, hoci aj vo svetle ich kritiky a „objektívnosti“. Nie je potrebné sa klamať, že máme na prvú TOP 500 v Šanghajskom rebríčku, alebo v QS, či THES rebríčku. (Trošku odľahčene - aby sme si kúpili nositeľa Nobelovej ceny na univerzitu, aby nás dostal do prvej 500-vky Šanghajského rebríčka, museli by sa len na jeho plat pozbierať naši profesori so svojimi platmi – 50-100 platov našich profesorov?, samozrejme, tých 50-100 profesorov by malo odísť z univerzity, lebo na nich by už univerzite peniaze nezvýšili J).
PS: možno výzva budúcemu ministrovi školstva, aby dokázal, že to myslí so slovenským vysokým školstvom a vedou vážne. A detailne si preštudoval ako sú na tom „jeho“ vysoké školy/univerzity, ktorým bude šéfovať. A nech pozorne načúva školy. Bez nich mu je ministrovanie nanič.
PS2: verím, že Slovensko, politici, učitelia a študenti vo vysokom školstve sa pričinia o reálne zmeny a o reálny pohľad na slovenské vysoké školstvo a na seba samých . . .