reklama

Slovenské vysoké školy, ako to vlastne s nimi je? (7.) - záver

História rankingových systémov Niektoré univerzity majú úctyhodný vek, University of Bologna bola založená v roku 1088 (uvedený rok založenia je považovaný za výsledok konvencie na základe výskumov), University of Oxford v roku 1096 (odhad), University of Paris v roku 1150, University of Modena 1175, University of Cambridge 1209. . . . Karlova Univerzita Praha 1348.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (4)

História rankingov začala prostredníctvom časopisu U.S. News and World Report v roku 1983. Hodnotených bolo 1308 univerzít a vysokých škôl v 21 krajinách. Najlepšie sa umiestnili školy Stanford National Universities a Amherst National Liberal Arts Colleges. Hodnotilo sa len na základe akademickej reputácie. Už v roku 1906 však Cattel hodnotil US vysoké školy a univerzity (v edícii American Men of Science). Poradie najlepších škôl v roku 1906: Harvard, Columbia, University of Chicago, Yale, Johns Hopkins, Cornell, University of Pennsylvania.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Kritika a nedostatky rankingových systémov

Každý, keď niečo robí, tak je správne, aby vznikali aj pochybnosti o tom, či to, čo robí, robí správne. Je super, ak kritika posúva veci dopredu. Platí to aj pre rankingové systémy. Na druhej strane, žiadny z rankingových systémov sa nesmie preceňovať, žiadny nemôže všetkých postaviť na rovnakú štartovaciu čiaru a zohľadniť napríklad špecifiká histórie, tradície, kultúry a pod. Aj v samotných USA bývajú energické/masívne vlny otvorených oficiálnych protestov aj z renomovaných univerzít/vysokých škôl aj proti renomovaným rankingovým systémom. Protestov od politického a iného lobingu, až po manipuláciu s metodikami, či výsledkami.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Pri všetkých rankingových schémach vznikajú otázniky napríklad v oblasti metodológie. Treba pripomenúť, že tu existuje navyše (skrytá) rivalita najmä medzi USA, Európou a teraz už aj Áziou v názoroch. Európa sa bráni napríklad históriou a tradíciou svojich klasických univerzít, ako aj úžasným objemom financií na výskum a atrahovanie výskumníkov z Európy. K rebríčkom – napríklad ARWU (Šanghajský rebríček) je kritizovaná za predpojatosť (bias) v prospech prírodných, fyzikálnych a matematických vied (články v Science, Nature, medailisti Fieldsovej ceny), v porovnaní s inými oblasťami, kritika je aj voči tomu, že sa uznávajú len vedecké časopisy vydávané v anglickom jazyku. Ranking QS je založený primárne na akademických expertných a zamestnávateľských posudzovaniach. Tým môže vzniknúť nepriaznivý obraz o skupinách univerzít v konkrétnej krajine, čo môže škodiť ich rankingu v očiach medzinárodného spoločenstva univerzít. Ranking Webometrics poskytuje info z webu, čo môže hendikepovať renomované univerzity pre umiestnenie v rebríčku (napríklad to nepotrebujú, alebo webopolitika v oblasti publikovania na webe nie je ich prioritou). Ďalšie kritiky: jednosmernosť hodnotenia (prevažne výskum); začatie pretekov o reputácií škôl; zvyšujúca sa akademická stratifikácia; malá výpovedná hodnota pre zamestnávateľov; prílišné sústredenie sa na to, čo sa hodnotí, a nie na relevanciu; rebríčky spúšťajú v stratégiách účelové správanie sa škôl; metodologické chyby a zneistenia.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Rankingové schémy

Univerzita Komenského Bratislava je jediná slovenská univerzita, ktorá je rankingovaná medzi 1 000 univerzitami sveta v renomovanom Šanghajskom rebríčku. Z nich Šanghajský rankingový systém (ARWU) top 500 univerzít publikuje na webe. Z pôvodne lokálnej úvahy (hodnotenie čínskych univerzít) sa Šanghajský rankingový systém stal najznámejší, najrešpektovanejší a najvplyvnejší systém ročného hodnotenia výskumných univerzít sveta. Jedným z faktorov významného vplyvu uvedeného systému je, že je založený na špičkových vedeckých vstupoch, je stabilný a transparentný. Jeho celosvetovému uznaniu hneď od začiatku pomohli vyhlásenia predstaviteľov renomovaných univerzít.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

extralige sú ešte rankingové systémy: Times Higher Education World University Rankings. Ďalej The Leiden Ranking (Leidenský rebríček) z University of Leiden. QS Quacquarelli – “QS World University Rankings”, svetovo uznávaný informatický špecialista v oblasti vysokého školstva. US News University Rankings, hodnotenie realizuje renomovaný časopis US News and World Report.

Ako prvoligové rankingové systémy sú vnímané: URAP (University Ranking by Academic Performance; Poradie univerzít sveta podľa akademickej výkonnosti), ktorý realizuje Inštitút informatiky stredovýchodnej technickej univerzity v Ankare (Turecko). Scimago Institutions Rankings World Report 2011 (Správa o svetovom rankingu Scimago Institutions – výskumné inštitúcie celého sveta, t.j. vrátane univerzít), ktorý realizuje SCImago Research Group v Španielsku. Oplatí sa kliknúť aj na: http://www.scimagojr.com/, všestranné analýzy publikačnej produktivity  krajiny, či v odbore. Silnou stránkou je, že agentúra robí hodnotenia publikačnej produktivity od r. 1996. Performance Ranking of Scientific Papers for World Universities (Výkonový ranking vedeckých článkov svetových univerzít) z Taiwanu.

Ako druholigové rankingové systémy sú vnímané: Webometrics (Webometrics Ranking of World Universities), ktorý realizuje Cybermetrics Lab., ktorý patrí k Consejo Superior de Investigaciones Científicas (CSIC), najväčšej výskumnej inštitúcii v Španielsku, ktorá združuje 126 výskumných inštitúcií. Postavené na web informáciách. EduRoute University Ranking – tak tu si neviem poradiť, sú len na webe, fyzická adresa sídla sa mi nedala vygúgliť J Postavené na web informáciách. Wuhan University Rankings z Číny. Ťažko sa deteguje detailná metodika.

Teraz celková bilancia slovenských univerzít a vysokých škôl

Žiadna slovenská vysoká škola, alebo univerzita nedosahuje parametre pre zaradenie do celkového – TOP – rebríčka týchto rankingových systémov: 1/ ARWU (Šanghaj), Univerzita Komenského Bratislava je však jediná slovenská univerzita v zozname Šanghajského rebríčka na nižších úrovniach parametrov; 2/ Times Higher Education World University Rankings; 3/ QS World University Rankings; US News University Rankings; 4/ The Leiden Ranking; 5/ The High Impact Universities; 6/ Wuhan University Rankings; 7/ International Professional Classification of Higher Education Institutions; 8/ Performance Ranking of Scientific Papers for World Universities.

Zvyšné rebríčky aj s umiestneniami slovenských vysokých škôl a univerzít sú v tabuľke.

Umiestnenie slovenských vysokých škôl a univerzít vo svetových rankingových rebríčkoch v roku 2011

RWWU

20 365 univerzít

od r. 2004

URAP

2 000 univerzít

od r. 2010

SIRWP

3 042 univerzít

od r. 2009

TWR

12 000 univerzít

od r. 2004

WAR

9 805 univerzít

od roku ???

ERUR

10 000+ univerzít

od r. 2010

468. STU BA

546. UK BA

757. UK BA

551. UK BA

1507. UK BA

346. UK BA

490. UK BA

902. STU BA

992. STU BA

832. TU KE

2216. TU KE

516. STU BA

662. TU KE

1053. UPJŠ KE

1821. UPJŠ KE

856. STU BA

2353. STU BA

606. TU KE

1186. UPJŠ KE

1866. TU KE

2196. TU KE

918. SPU NR

3390. EU BA

795. UKF NR

1623. PU PO

1673. UPJŠ KE

3607. SPU NR

1502. ŽU ZA

1814. TU TT

1748. UKF NR

3750. UPJŠ KE

1588. UPJŠ KE

2026. SPU NR

1927. ŽU ZA

3802. KU RK

1718. UMB BB

2102. UMB BB

2072. UMB BB

3846. TU ZV

1723. SPU NR

2271. ŽU ZA

2493. PU PO

3937. UMB BB

2082. EU BA

2395. UKF NR

2559. TU ZV

4010. PU PO

2107. PU PO

3211. TU ZV

2842. TU TT

4325. TU TT

2175. UCM TT

3237. KU RK

3221. EU BA

4442. UKF NR

2305. TU TN

3444. EU BA

3659. UCM TT

4487. ŽU ZA

2674. UVL KE

3925. UCM TT

4266. KU RK

4502. SZU BA

2711. VŠVU BA

4290. UVL KE

5027. TU TN

4723. PEVŠ BA

3497. KU RK

4440. TU TN

6250. VŠM TN

5093. VŠVU BA

4790. VŠM TN

6699. UVL KE

5318. VŠMU BA

4868. SZU BA

6819. PEVŠ BA

5392. UVL KE

5227. VŠMU BA

7847. SZU BA

6548. SU KN

5438. AMU BB

8094. VŠMU BA

6578. VŠM TN

8027. TU TT

8610. AMU BB

6633. TU TN

8864. VŠVU BA

6722. UCM TT

9104. AOS LM

7460. VŠZaSP BA

9834. VŠZaSP BA

7737. AU BB

11382. SVŠ Skal

7936. BMŠLŠ BA

11909. VŠ Slád.

8097. VŠ Slád.

11958. VŠMP PO

8186. PolicA BA

8197. AOS LM

8210. VŠBM KE

8501. VŠEMVS BA

8506. VŠMP PO

8717. SVŠ Skal

9184. DTI DnV

Pozn: Ranking Web of World Universities, Webometrics (RWWU); University Ranking by Academic Performance (URAP); Scimago Institutions Rankings World Report (SIRWP); Top World Rankings (TWR) (nevylučuje sa, že je to starší Webometrics); World Academies Rank (WAR); EduRoute University Ranking (ERUR).

Nie je dobré byť sebastredný, platí to aj pre nás na vysokých školách na Slovensku. Pohľady zvonku bývajú o to vzácnejšie, že nie sú zaťažené predsudkami, miestnou minikultúrou, či minitradíciou, miestnym folklórom, či väzbami, či „školskými alebo verejnými politikami“. Rankingy „len počítajú“, raz lepšie, raz horšie, raz objektívnejšie s výpovednejšou hodnotou, inokedy je rankingový systém (nezrelý) druholigový (hoci aj malá ryba je ryba). Preto nazerajme na výsledky aj my na Slovensku s nadhľadom, aby nás to všetkých posúvalo ďalej, a tých najlepších rýchlejšie. Preto berme rebríčky ako výzvu, lebo máme vysokých školách všetci rezervy, všade, na všetkých úrovniach. Rankingové hodnotenia nám dávajú návody, hoci aj vo svetle ich kritiky a „objektívnosti“. Nie je potrebné sa klamať, že máme na prvú TOP 500 v Šanghajskom rebríčku, alebo v QS, či THES rebríčku. (Trošku odľahčene - aby sme si kúpili nositeľa Nobelovej ceny na univerzitu, aby nás dostal do prvej 500-vky Šanghajského rebríčka, museli by sa len na jeho plat pozbierať naši profesori so svojimi platmi – 50-100 platov našich profesorov?, samozrejme, tých 50-100 profesorov by malo odísť z univerzity, lebo na nich by už univerzite peniaze nezvýšili J).

PS: možno výzva budúcemu ministrovi školstva, aby dokázal, že to myslí so slovenským vysokým školstvom a vedou vážne. A detailne si preštudoval ako sú na tom „jeho“ vysoké školy/univerzity, ktorým bude šéfovať. A nech pozorne načúva školy. Bez nich mu je ministrovanie nanič.

PS2: verím, že Slovensko, politici, učitelia a študenti vo vysokom školstve sa pričinia o reálne zmeny a o reálny pohľad na slovenské vysoké školstvo a na seba samých . . .

Dušan Meško

Dušan Meško

Bloger 
  • Počet článkov:  15
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Lekár, vysokoškolský učiteľ so záujmom o moderné vzdelávanie a prácu s mladými ľuďmi. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu